Fakt, že raz budeme vlastniť multifunkčný športový vozík, bol nad slnko jasnejší ešte skôr, ako sa nám narodila Barbora.
No ani v tých najlepších podstavách som si nemyslela, že raz budem o multišportovom vozíku písať ako o tej najlepšej investícii do aktívneho života, ktorú sme spravili.Vďaka vozíku vedieme celoročne takmer plnohodnotný športový život – bikujeme, beháme, korčuľujeme, „tárame" sa po horách, bežkujeme a stále skialpujeme, teda skialpo-thulečkujeme . Naše „thulečko“ (Thule Chariot Sport), ako ho familiárne voláme, je tu s nami už takmer tri roky, čo je dosť dlhá doba na poriadny test a užívateľskú recenziu. Relatívne dosť informácií je dostupných o bicyklovaní s vozíkom, no informácií o využívaní vozíka pri zimných športoch na skisete je ako šafránu. Spíšem vám teda naše postrehy, skúsenosti a na záver pridám nejaké tipy na „vozík friendly“ výlety.
Ako „prezuť“ na zimný chod
Inštalácia skisetu trvá pár minút a zvládne ju úplne každý aj sám.Ako teda na to? V prvom rade budete potrebovať cyklovozík, ku ktorému si dokúpite lyžiarsky set (Thule Chariot Cross-Country Skiing Kit). Už v úvode upozorňujem, že cena nového setu je tak trošku astronomická, preto zvážte, či sa vám táto investícia oplatí. Kvôli 3-4 zimným výjazdom sa to nebude rentovať. Ak si nie ste úplne istý, či je to aktivita pre vás, odporúčam najprv si zapožičať lyžiarsky set na skúšku.
Samotný lyžiarsky set je výrobcom primárne určený na bežkovanie v upravenom teréne. No netreba sa nechať odradiť, lebo so skialpami vo vhodne zvolenom teréne funguje taktiež perfektne. Set pozostáva z lyžín, ktoré sa jednoduchým klik-klik systémom upevnia namiesto zadných kolies, a nastaviteľných teleskopických tyčí, ktoré sa uchytia v prednej časti vozíka miesto úchytu cyklo-tyče alebo malých koliesok. Teleskopické tyče je možné nastaviť na 3 rôzne úrovne, osobne mi najviac vyhovuje, keď mám vozík čo najbližšie za sebou.
Popruh, ktorý máte na páse, je polstrovaný, veľkosť si môžete regulovať a tiež disponuje malým úložným priestorom na fľašu s vodou. Polstrovaná časť by mala byť vzadu a pracky vpredu. No osobne mi viac vyhovuje, keď je to naopak a polstrovanú časť mám na bruchu, tým pádom ma pri samotnom ťahaní vozíka nič netlačí a pri zjazdoch to otáčam opačne. Inštalácia skisetu trvá pár minút a zvládne ju úplne každý aj sám. Párkrát sa mi stala nepríjemná vec a to, že som nevedela demontovať lyžiny z vozíka, pretože mi pri silných mrazoch primrzli. Z toho dôvodu so sebou nosím aj najmenší olej WD40 a občas si osky na lyžinách namastím. A aby som nezabudla, lyžiny je dobré servisovať aspoň raz počas sezóny v bežkárskom servise.
Komfort a bezpečnosť nadovšetko
Ak už máme vozík na lyžiach, potrebujeme ho pripraviť pre dieťa tak, aby ste mu zabezpečili čo najväčší komfort. V prípade, že sa rozhodnete vozík využívať už pri bábätkách, je to možné od 1 m s využitím tzv. závesného lôžka - miminkovníka (Thule Infant Sling), ktorý zabezpečí pohodlie aj pre ešte nesediace deti, ideálne využívať od 1 - 10 mesiacov. My sme dcéru vozili vo vozíku od 2 mesiacov, na skialpoch od 3 a v miminkovníku bola takmer rok, keďže bola vzrastom menšia. V zime je to trošku komplikované, deti sú naobliekané, k tomu je tam ešte fusak, takže je možné, že sa vám tam väčšie dieťa so všetkým nezmestí.
Fusak náš každodenný
O fusaku by sme mohli písať a písať, pokúsim sa to obsiahnuť v skratke. Kvalitný zimný fusak je pri dlhých pobytoch v chlade a mrazoch alfou omegou. Potrebujete dieťa udržať v teple, aby ste predišli podchladeniu, na ktoré sú malé deti omnoho náchylnejšie ako dospelí jedinci. Tu sa dostávame k jednej z najväčších nevýhod Thule vozíka a tým je tenké látkové dno vozíka (neviem, z akého dôvodu nie je plastové, asi len šetrenie hmotnosti), navyše vo vnútri absentuje aj kvalitné a odizolované polstrovanie sedenia.V základnej výbave je len tenká polystyrénová podložka, ale tá ma skôr dekoratívny ako funkčný charakter. Nezabúdajte deti poriadne zospodu odizolovať a počas výjazdov ich pravidelne kontrolujte. V prípade silného vetra alebo sneženia je fajn nainštalovať ochrannú pláštenku a zazipsovať bočné vetranie (ponúka len model Thule Chariot Sport). Za tie roky sme zažili asi všetky druhy počasia, od krásnych slnečných dní cez husté sneženie a víchricu, pri teplotách do mínus 20 stupňov až po jarné lyžovačky na poloroztopenom snehu a Barbora bola vo vozíku vždy ako v bavlnke.
Ako sme to vyriešili my? Prvú zimu bola dcéra v miminkovníku a na ten sme pripevnili fusak (nórsky perový VOKSI URBAN s merino spodkom). Druhú zimu už z miminkovníka vyrástla, tak sme jej dali ušiť špeciálny celoročný vankúš (opora hlavy a trupu), ktorý spravil z vozíka pohodlné sedenie a keď zaspala, pekne si oprela hlavičku. Na vankúš sme, samozrejme, stále dávali fusak. Thule ponúka aj originálny doplnkový diel pre oporu hlavy a trupu, no my máme skúsenosť, že viac nefunguje ako funguje. Je to tvrdé, neforemné a spolu s fusakom si to ani neviem predstaviť. Je celkom fajn mať vozík, ktorý ponúka polohovanie sedenia. Pri spánku má bábo omnoho väčší komfort, čo oceníte hlavne pri celodenných výjazdoch. Tento rok je to naša tretia zima, Barbora je väčšia, ale stále sa tam so všetkým zmestí, i keď popruhy máme už ma maxime. Pri väčších deťoch treba vankúš vybrať von.
Zvládnem to aj ja?
Ďalšia zo série častých otázok je aj tá ohľadne hmotnosti vozíka, kondície a terénu.Mne to dalo obrovskú slobodu a na lyžiach s vozíkom šlo v podstate o dennodenné nekonečné kočíkovanie po lesoch a horách.Fakty sú nasledovné: vozík ma približne 16 kg, ak tam posadíte dieťa s hmotnosťou cca 10 kg, nabalíte si nejaké extra veci do úložného priestoru, ktorý je celkom luxusný, ani sa nenazdáte a ťaháte so sebou 30 kg navyše. Nebojte, nie je to také strašné, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Ide to celkom ľahko, ak zvolíte vhodný terén a sklon. Už v úvode som spomenula, že výrobca odporúča upravený terén, a s tým budeme určite súhlasiť. Vyskúšali sme asi všetky druhy terénu a sklonu a najviac sa nám osvedčili široké zvážnice, prístupové trasy na horské chaty, prechodené turistické chodníky a doliny, kde nebolo príliš veľa čerstvého snehu. Zjazdovkám sme sa vyhýbali, ako to najviac šlo. Nejak sme v lyžovaní s vozíkom nenašli pôžitok a bezpečnosť je tiež trošku otázna.
Neočakávajte, že si s vozíkom smerom z kopca parádne zalyžujete. Je to nevyhnutné zlo, nudná rovná jazda a pluhovanie. Výrobca neudáva odporúčanú rýchlosť vozíka na skisete, treba však jazdiť s rozumom, s ohľadom na vaše lyžiarske schopnosti a vedomím, že vo vozíku máte dieťa bez prilby. Nebojte sa, keď sa vám náhodou vozík preklopí, nám sa to už párkrát stalo v hlbokom snehu a na závejoch. Deti sú vo vozíku pripútané a sú tam chránené ako v klietke, takže pri preklopení ich pásy podržia, maximálne si na chvíľku vyskúšajú polohu netopiera . Ak sa predsa len rozhodnete vyskúšať terén, ktorý je náročnejší (užší, strmší, kľukatý, klopený), je fajn mať so sebou parťákov, ktorí vám v prípade potreby pomôžu. Pre takéto prípady so sebou nosíme aj ťažné lano, ktoré pri zjazdoch upevníme na rukoväť vozíka, a niekto ma zozadu koriguje a brzdí vozík. Akurát takéto divoké terény si tie malé potvorky vo vozíku užívajú najviac .
Thulečko - detašované pracovisko detskej izby
Veľakrát dostávam otázku, ako to robíme, že nám Barbori vo vozíku bez problémov obsedí aj počas niekoľkohodinových výjazdov. Obsedí aj neobsedí. Prvú zimu, keď sme začali, bola ešte trojmesačné bábätko a v zásade prevažnú časť dňa prespala. Takže sme sa mohli na lyžiach šuchtať celý deň, pokiaľ bola nakŕmená, prebalená a v teple, nepotrebovali sme riešiť nič iné. Mne to dalo obrovskú slobodu a na lyžiach s vozíkom šlo v podstate o dennodenné nekonečné kočíkovanie po lesoch a horách. Práve prvú sezónu sme prešli stovky kilometrov a nastúpali nekonečné výškové metre.Minulý rok sa situácia trošku zmenila. Malá už bola chodec, chcela sa hýbať, hrať a váľať po snehu. Riešili sme to jednoducho, túry sme plánovali v čase, keď som vedela, že bude prevažne spať.
Tu ozaj platí, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.Vozík sa stal takým detašovaným pracoviskom detskej izby, Barbori tam mala vždy svoje obľúbené hračky, knihy, interaktívne pero a to ju zabavilo, kým bola hore. Robili sme si prestávky cca každých cca 30 - 45 min, aby poobjavovala okolie, pohrala na snehu, dokonca som jej nosila aj plastový klzák, na ktorom sa šmýkala. Do vozíka sa vždy tešila a stále sa teší, lebo vie, že keď sa trošku zvezie, bude to opäť parádne snežné dobrodružstvo.
Skvelé je to aj túto zimu, platí viac-menej to isté čo minulý rok, akurát so sebou nosíme aj boby - ak ju to vo vozíku nebaví, zvezie sa chvíľu na boboch. A k tomu všetkému sme pribalili aj detské lyže. Hore sa vyvezie vo vozíku a dole sa už spustí sama. Prevažnú väčšinu túr už absolvujeme v čase poobedného spánku, ale to aspoň zabijeme dve muchy jednou ranou - Barbori si pár hodín pospí v lese a ja si vybavím tréning.
Mapa v ruke - kam vyraziť?
Za tie necelé tri sezóny sme s thulečkom povymetali takmer všetky dostupné horské chaty v našom rádiuse, samozrejme len tie, ktoré sú mimo lavínového terénu. S vozíkom sa bez problémov dostanete na Popradské pleso, Sliezsky dom, Zelené pleso, Zamkovského chatu, Žiarsku chatu, Chatu pod Kráľovou hoľou, Ťatliakovu chatu, Dedečkovu chatu, útulňu Barborka, Kojšovskú hoľu, Lajošku. Dĺžku trasy a prevýšenie sme si dávkovali postupne s pribúdajúcimi skúsenosťami a kondíciou.
Pokúsili sme sa aj o Plesnivec cez Dolinu siedmich prameňov. Tento terén odporúčam len vtedy, keď je veľa snehu a poriadne zamrznutá zem, v opačnom prípade je terén podmytý, veľa vody a nesúvislá snehová pokrývka a s vozíkom sa do cieľa nedostanete. Posledný kilometer je celkom slušná horská prémia, kde si určite siahnete na dno fyzických síl . K celkom pamätným výjazdom patrí aj cesta Mlynickou dolinou k vodopádu Skok, resp. cesta dole. V dvoch úsekoch je to úzke, klopené a strmé, je potrebné, aby vozík niekto brzdil lanom zozadu.
Je fajn vybrať trasy, kde máte cestou alebo v závere chatu, kde si viete spraviť celodenný „baby base camp“. V prípade, že ste viacerí alebo aspoň dvaja, viete sa prestriedať a individuálne polyžovať vo voľnom teréne. Pre takúto situáciu je Žiarska chata bezkonkurenčná. Možností je neúrekom, je to už len na každom, ako si to vie zariadiť, na čo sa cíti a čo očakáva. Tu ozaj platí, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
comment Értékelés