Selle San Marco SHORTFIT 2.0 3D Open-Fit Carbon FX Narrow nyereg, 140 mm

Ako funguje sedlo s povrchom z 3D tlačiarne? Je to len chvíľkový trend alebo budúcnosť sediel?

Už niekoľko rokov sa využívajú 3D tlačiarne aj v cyklistike. Najčastejšie o tejto technológii počuť pri aerodynamických nadstavcoch na časovkárske a triatlonové špeciály, aktuálny rekord v hodinovke bol vytvorený dokonca na takto vyrobenom dráhovom bicykli. Ale nemusí ísť len o drahé a špeciálne produkty. S 3D tlačou sa stretneme aj pri bežnejších a dostupnejších komponentoch, ako sú napríklad rôzne držiaky.

A niekde medzi týmito dvoma extrémami sa nachádzajú sedlá s povrchom z 3D materiálu, väčšinou ide o top vyhotovenia jednotlivých výrobcov. Vlajkovú loď s prívlastkom 3D má teraz aj značka Selle San Marco, s ktorou mám bohaté skúsenosti, klasické vyhotovenie SHORTFIT som dlhodobo jazdil. Ako zmenili tento model použitím 3D tlače? Vyskúšal som cestné sedlo Selle San Marco SHORTFIT 2.0 3D Open-Fit Carbon FX.

Možnosti a výber modelu SHORTFIT 3D

Model SHORTFIT v druhej generácii s povrchom z 3D tlače sa vyrába v dvoch veľkostiach a v dvoch vyhotoveniach lyžín. Šírka je k dispozícii buď 140, alebo 155 mm, ja som niekde medzi týmito veľkosťami, a tak som si kosti doma ešte raz rýchlo premeral. Či som náhodou nevyrástol od posledného merania. Využil som na to mäkkú podložku Wahoo pod trenažérom. Tým, že jazdím skôr agresívnejšie a s veľkým dropom, žiadne milimetre som k nameranej hodnote nepripočítal. Vybral som si menšiu veľkosť.

Spravil som to, čo nikomu neodporúčam.

Výber materiálu lyžín je vec vkusu, priorít a peňaženky. Voliť sa dá medzi karbónom a oceľou s prímesou titánu s názvom Xsilite. Vyhotovenie z karbónu je logicky najdrahšie a zároveň najľahšie. Ak to zaokrúhlim, za každé euro navyše ušetríte približne jeden gram. Karbónové lyžiny sú teoreticky aj pohodlnejšie, lepšie absorbujú otrasy a pružia. Oceľové viacej vydržia pri páde. Rozhodnutie je na každom cyklistovi. Kto ide čisto po hmotnosti, klasické sedlo v rovnakej triede je ľahšie asi o 50 g, takže toto je jedna z nevýhod 3D.

Telo sedla

V ďalších veciach sú všetky verzie sediel rovnaké. Základňa je vyrobená z plastu, ktorý je vystužený karbónovými vláknami, čo má pomáhať s jeho tuhosťou. Obyčajné sedlá sa ľahšie vysedia a rozdiel môžu cítiť aj jazdci s vyššou hmotnosťou. A teraz to najdôležitejšie. Povrch sedla má 3D štruktúru, čo má tri základné výhody, ale kým sa k nim dostanem, spomeniem dôvod používania 3D tlače.

Prečo 3D

Ako dni plynuli a pribúdali kilometre, so sedlom som bol stále väčší kamarát.

Aj na bežných sedlách sa používa, že na rôznych miestach sú rôzne tuhé. Je to kvôli tomu, že niekde je lepšie, aby sedlo bolo tvrdšie a inde naopak. Doteraz sa to riešilo použitím rôzneho materiálu na rôznych miestach, prípadne sa narábalo s jeho hrúbkou. Použitím 3D tlače vedia výrobcovia tento princíp ešte lepšie uchopiť, dokážu ísť do väčších detailov, zjednodušene povedané, lepšie sa s tým vyhrajú.

Výhody takéhoto vyhotovenia

Sedlá s 3D štruktúrou budú z hore uvedeného princípu pohodlné. Druhá nezanedbateľná výhoda je tá, že jazdec by mal lepšie držať na mieste. Bežne sa stáva, že nohavice sa po sedle šmýkajú, aj preto moderné sedlá nemajú úplne plochý tvar, niektoré značky pridávajú na špičku drsnejší materiál. Bol som zvedavý, ako to bude fungovať s modelom SHORTFIT 3D, ktorý má prívlastok „waved” aj v klasickej verzii. Tretí benefit, ktorý sa často spomína, súvisí opäť s použitím rôznej štruktúry na rôznych miestach sedla, to by malo byť vďaka tomu pohodlnejšie a malo by lepšie zvládať filtrovať nárazy a vibrácie. Ale pred prvou jazdou bolo treba sedlo ešte osadiť a nastaviť správny posed.

Bikefitting sedla

Spravil som to, čo nikomu neodporúčam. Sedlo som si vymenil po príchode do Chorvátska, čakal ma týždeň intenzívneho jazdenia. Zariskoval som, zmena sedla a následný veľký počet hodín na bicykli mi mohli spôsobiť problémy nielen v sedacích partiách, ale aj v kĺboch alebo šľachách nôh. Keď sa vymieňa sedlo, treba myslieť na to, že každé má iný tvar a výšku a preto sa môže zmeniť aj celkový posed.

Toto nastalo aj u mňa, nové sedlo bolo vyššie, ako to pôvodne osadené, takže som musel hýbať so sedlovkou. A to je citlivá vec, hlavne u tých, ktorí jazdia viacej. Dobrá pomôcka je vyznačený bod BRP (Biomechanical Reference Point), ide o miesto, kde sa predpokladá, že budú panvové kosti a tu treba merať výšku posedu. Nie na špičke sedla alebo na stred zámku sedlovky. Ak tento bod sedlo vyznačené nemá, pri Bikefittingu meriame miesto na sedle so šírkou 8 cm.


Pri výške sedenia som myslel aj na to, že 3D materiál je pružnejší, ako pri bežnom sedle, takže som pocitovo tento rozdiel zohľadnil tiež. Vecí, čo som mohol pokaziť, bol celý rad a mňa čakalo za 8 dní slušných 30 hodín jazdenia. Ako to dopadlo?

Jazdenie v sedle z 3D tlačiarne

Aj vďaka skúsenostiam z Bikefittingu som trafil správny posed. Už po prvom zašliapnutí som vedel, že je všetko OK. Ako dni plynuli a pribúdali kilometre, so sedlom som bol stále väčší kamarát. Najviac sa mi páčilo, že je naozaj pohodlné, ani ku koncu týždňa som nepotreboval preventívne zaraďovať dlhšie úseky zo sedla, nebol som vôbec otlačený.

Možno ešte viac sa mi páčilo to, že na sedle som sa vôbec nešmýkal, ten 3D materiál ma „prilepil” v sedle na miesto, ktoré som si vybral. Pri ľahšom šliapaní som sa posunul dozadu, kde je sedlo vyvýšené, sedacie kosti si tak mohli oddýchnuť.


Naopak, pri intervaloch na špičke sedla som nepadal dopredu, nemusel som „poposedávať”. Posledný poznatok z jazdenia sa týka pohodlia. Svoj BMC by som zaradil medzi stredne pohodlné bicykle, ako som vymenil klasické sedlo za 3D, zlepšil sa komfort. Menej bolo cítiť priečne nerovnosti v asfalte alebo drsný a menej kvalitný povrch, ktorého je v chorvátskom vnútrozemí neúrekom. Pri každom teste sa snažím nájsť aj nejaké slabé stránky produktu, v prípade sedla SHORTFIT 3D som za tých intenzívnych 30 hodín na nič neprišiel. Možno sa nejaké dostavia neskôr, teoreticky sa obávam týchto vecí.

Čas ukáže

Niekto mi na Instagrame komentoval fotku so sedlom, že jemu 3D povrch dral nohavice, mne sa nič takéto zatiaľ neprejavilo. Priamo v Chorvátsku mali 3D sedlá od iných značiek aj ďalší chalani a musím povedať, že každé bolo trochu iné. Najvýraznejšiu štruktúru malo moje sedlo Selle San Marco a možno aj práve vďaka tomu sa mi zadok vôbec po sedle nepohyboval. Neviem si predstaviť, ako by sa mohla látka poškodiť. Uvidíme.

Do tohto článku plánujem neskôr doplniť aj to, ako drží 3D materiál na základni sedla, vyzerá, že je tam prilepený. Ďalšiu vec, ktorú moja hmotnosť 85 kg dobre otestuje, je to, či sa materiál nevysedí. Čo určite skúšať nechcem, je odolnosť sedla pri páde, pri klasickom sa zväčša poškodí vrchný materiál, v prípade 3D povrchu si myslím, že sedlo bude lepšie odolávať mechanickým poškodeniam. Prípadne, nech nám dá vedieť ten, kto už toto nechtiac otestoval.

Novinka niečo stojí

Cena sedla z neho nerobí ľudovú voľbu, ale pozeral som aj konkurenciu a všade je to podobné. Asi to bude daň za novú technológiu. Zaujímavé by bolo vidieť výrobu, o koľko je zložitejšia od bežnej. Na druhej strane, aj klasické sedlá s karbónovými lyžinami sa dnes vedia prehupnúť cez 300 €, takže tam už taký rozdiel nie je. Ja by som si vyberal podľa priorít, totálni „gramári” budú preferovať klasiku, technológia 3D bude zaujímavou alternatívou pre tých, ktorí majú problém s komfortom na bicykli. Dobré riešenie to bude aj pre „dupačov”, ktorí potrebujú maximálnu stabilitu v sedle pri agresívnej jazde, s 3D zásadne znížia šmýkanie.

Kto vyskúša, ľahšie pochopí

Vhod by padla možnosť testovacieho modelu, potom by sa tie stovky púšťali z ruky trochu ľahšie. Aj toto sa na strane importéra zvažuje. Ak takáto možnosť časom pribudne, určite sa MTBIKER o tom niekde pochváli. Ja si trúfnem povedať, že pri správnej veľkosti a s dobre nastaveným posedom bude model Selle San Marco SHORTFIT 2.0 3D sedieť drvivej väčšine šťastných majiteľov. Ja ho na bicykli nechávam osadené aj naďalej a neskôr sa prihlásim s dlhodobými skúsenosťami.

A budú všetky sedlá v budúcnosti 3D? Ak sa bavíme o športových top modeloch, tak nevidím dôvod, prečo nie. Už teraz je ten nárast hmotnosti zanedbateľný, ja tých pár gramov s radosťou vymením za všetky benefity 3D technológie. Na záver sa rozlúčim s otázkou. Prečo sa takého sedlá nerobia aj v MTB a gravel špecifikácii? Tam by sa ten komfort a nešmýkanie hodili ešte viac. Možno sa už niečo chystá, len ja o tom neviem.

Testovaný model Selle San Marco SHORTFIT 2.0 3D Open-Fit Carbon FX má štandardnú cenu 399 €, verzia s Xsilite lyžinami Selle San Marco SHORTFIT 2.0 3D Open-Fit Racing stojí 349 €. Keďže ide o novinku, zatiaľ je kusov na sklade menej, ale verím, že sa to časom zlepší.